Po dvoch rokoch sme sa opäť na Zero Seminári zabávali s peroxidom vodíka. Medzičasom sa mi podarilo zázračne dostať k slušnej zásobe jodidu draselného - moji rodičia mali plnú fľašku tejto úžasnej substancie celý čas zahrabanú niekde doma a tento týždeň pri upratovaní ju objavili.
Ďakujem teda mojim rodičom, že si na mňa spomenuli, a prikladám video využitia ich veľkorysého daru:
Poznámka pre tých, ktorí chcú vedieť ako to funguje: Jodid draselný katalyzuje rozpad peroxidu vodíka na vodu a kyslík. Kyslík odchádza v plynnej podobe. V banke sa na začiatku nachádza 30%-ný peroxid vodíka, trochu potravinového farbiva a dosť veľa saponátu na riad. To, čo tam vystresovaný študent nalial je roztok spomínaného jodidu draselného. Odchádzajúci kyslík sa zachytáva v saponátovej vode a vyrába fajnovú hustú penu. Celá reakcia je exotermická, takže nakoniec ostáva na stole ležať obrovská teplá kôpka kyslíkovo-parovej peny.
Ak nemáte tak dobre zásobených rodičov ako ja, podobný efekt dosiahnete s použitím v lekárni bežne dostupného manganistanu draselného. Kryštáliky treba rozpustiť vo vode, bude to krásne fialové. Po zreagovaní s peroxidom to bude zase prudko hnedé. Peroxid vodíka vyššej koncentrácie možno zohnať v kvalitných old-school drogériách, napríklad toť u nás v prízemí 12 poschodového domu na Fedinovej ulici v Petržalke.
pondelok 28. októbra 2013
nedeľa 13. októbra 2013
Múdre vrany
Určite ste už počuli o tom, že vrany sú múdre a šikovné zvieratá. Tieto pekné jesenné dni sú úplne ideálne na to, aby ste sa po pár vranách v meste rozhliadli. Mňa tento víkend prekvapili dve vrany. V sobotu som s bratom kráčal po parkovisko pred domom, keď ponad nás preletela vrana a hodila nám blízko k nohám orech. Možno netrafila úplne presne, ale tušil som, o čo jej išlo, tak som na ten orech dupol, aby som rozlomil škrupinu. Vrana zatiaľ sedela na strome a čakala. Keď som spravil pár krokov, priletela k rozbitému orechu a vyjedla vnútro.Dnes som videl ďalšiu vranu. Sedela na pouličnej lampe nad prechodom pre chodcov na Jiráskovej ulici a hádzala svoje orechy na cestu, rovno pod kolesá áut a autobusov. Prechod je ideálne miesto, občas tadiaľ prejdú chodci a vtedy nehrozí, že by vranu zrazilo auto.
Tieto dva víkendové zážitky s vranami sú ako z nejakej premrštenej populárno náučnej zoologickej knižky, ale presne tak to bolo.
Pripájam pár
multi-step tool action test
raven inteligence test
obrázok: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/30/Corbeau_branche_Kyo.jpg
piatok 4. októbra 2013
Zas percentá...
Ako som sa už raz posťažoval, s používaním percentuálnych údajov to nie je medzi bežnými ľuďmi najlepšie. Aj dnes ráno na SME bije do očí*:
Ak bežný človek navštívi lekára 5,3-krát do roka a väzni v Leopoldove 35,5-krát, potom väzni chodia k lekárovi 6,7-krát častejšie ako bežní ľudia. Priemerný počet väzňových návštev je 670 percent priemerného počtu návštev neväzňa. Väzni teda vykonávajú v priemere o 570% viac návštev u lekára ako bežný človek. Nie o 670%.
Keby to nebolo jasné:
Kečup stál v pondelok 1 euro. V utorok zdraželi a už stojí 1,20 eura. Zdražel na 120% pôvodnej ceny. Jeho cena sa zvýšila o 20%. Nie o 120%.
Napísal som do SME, možno to časom opravia. http://www.sme.sk/c/6957791/vazni-v-leopoldove-boli-u-lekara-v-priemere-35-krat-do-roka.html#
*vlastne to do očí až tak nebije. To len vždy, keď vidím percentá, skepticky vyťahujem kalkulačku :-)
Keby to nebolo jasné:
Kečup stál v pondelok 1 euro. V utorok zdraželi a už stojí 1,20 eura. Zdražel na 120% pôvodnej ceny. Jeho cena sa zvýšila o 20%. Nie o 120%.
Napísal som do SME, možno to časom opravia. http://www.sme.sk/c/6957791/vazni-v-leopoldove-boli-u-lekara-v-priemere-35-krat-do-roka.html#
*vlastne to do očí až tak nebije. To len vždy, keď vidím percentá, skepticky vyťahujem kalkulačku :-)
štvrtok 3. októbra 2013
1, 2, 4, 8, 16, ...
Lukáš mi včera poslal hádanku:
1, 2, 4, 8, 16, ?, ?, ?, ?, 256, ...
Klasické zadanie - aké čísla by mali byť na miestach s otáznikmi? Ako bude postupnosť pokračovať?
Skúste sa s tým trochu pohrať. O pár dní sem napíšem niečo k riešeniam a pekne bez servítky poviem, čo si o takýchto úlohách myslím :-)
1, 2, 4, 8, 16, ?, ?, ?, ?, 256, ...
Klasické zadanie - aké čísla by mali byť na miestach s otáznikmi? Ako bude postupnosť pokračovať?
Skúste sa s tým trochu pohrať. O pár dní sem napíšem niečo k riešeniam a pekne bez servítky poviem, čo si o takýchto úlohách myslím :-)
utorok 1. októbra 2013
Škola zhora
Vypustiť balón naplnený héliom do stratosféry, nechať ho spraviť pár fotiek matičky Zeme, a potom ho pohľadať niekde v zarastených medziach pri Komárne, alebo ešte lepšie na nejakom zalesnenom úbočí v národnom parku... to by bolo skvelé. Chcelo by to ale investíciu rádovo v stovkách eur, kvalitné plánovanie a niekoľko hodín času. Raz sa na to dám.
Zatiaľ iný odľahčený projekt - navyše taký, čo sa celý dá stihnúť za 1 hodinu. Minulý piatok sme si na Zero seminári vlastnými silami vyrobili vodík. Žiadne bezzubé hélium z obchodu, inertný neškodný plyníček. Horľavý, ľahučký vodík, ako v bájnych vzducholodiach. Naplnili sme ním v priebehu 45 minút tri 60 litrové vrecia. Tajomstvo k takejto rýchlej produkcii je v chémii - nie hydrolýzou, ale chemickou reakciou - kyseliny chlorovodíkovej s hliníkom (super návod).
Potom už len pripnúť 50 metrový špagát, kamerku a išlo sa nad strechy:
Tu si môžete pozrieť viac fotiek.
Potom už len pripnúť 50 metrový špagát, kamerku a išlo sa nad strechy:
Tu si môžete pozrieť viac fotiek.
streda 11. septembra 2013
Jednoduchšie riešenie
Vždy, keď nechám študentov na hodine samých počítať nejaký nový príklad bez návodu, otvára sa tým možnosť pre dva veľmi protichodné javy. Na jednej strane sa priam zákonite v triede po pár minútach začnú objavovať ľudia, ktorí to vzdajú. Proste bez jasnej inštrukcie/návodu, pociťujú bezradnosť a príklad nedoriešia. A na druhej strane sa pomerne často objavia ľudia, ktorí príklad vyriešia inak, než by som ho "vzorovo" vyriešil ja.
Občas sú alternatívne študentské riešenia oveľa geniálnejšie než spôsob riešenia, ktorý som mal v pláne ukázať. Tak napríklad - včera sme riešili, ako sa dá elementárnou trigonometriou zrátať v akej výške nad vodnou hladinou sa týči vrchol majáku. Poznáme výškové uhly, pod ktorými vidno vrchol majáka z dvoch bodov na hladine a poznáme aj vzdialenosť týchto bodov:
Nechal som študentov počítať samých. Pripravené riešenie som mal také štandardné - treba dvakrát použiť tangens, získať dve rovnice s 2 neznámymi, a tie potom už nejako dorátať:
Strašne som sa potešil, že jedna študentka, ešte nepokazená mojimi výkladmi si všimla, že práve rozloženie uhlov v tejto úlohe je veľmi výnimočné - doplnením susedného uhlu k tomu 60° a dorátaním zvyšného vnútorného uhlu v trojuholníku našla (napriek neproporčnosti zadaného obrázka) rovnoramenný trojuholník...
...a teda riešenie je triviálne, jednoriadkové.
Toto sú pre mňa v škole najkrajšie chvíle.
Občas sú alternatívne študentské riešenia oveľa geniálnejšie než spôsob riešenia, ktorý som mal v pláne ukázať. Tak napríklad - včera sme riešili, ako sa dá elementárnou trigonometriou zrátať v akej výške nad vodnou hladinou sa týči vrchol majáku. Poznáme výškové uhly, pod ktorými vidno vrchol majáka z dvoch bodov na hladine a poznáme aj vzdialenosť týchto bodov:
Strašne som sa potešil, že jedna študentka, ešte nepokazená mojimi výkladmi si všimla, že práve rozloženie uhlov v tejto úlohe je veľmi výnimočné - doplnením susedného uhlu k tomu 60° a dorátaním zvyšného vnútorného uhlu v trojuholníku našla (napriek neproporčnosti zadaného obrázka) rovnoramenný trojuholník...
...a teda riešenie je triviálne, jednoriadkové.
Toto sú pre mňa v škole najkrajšie chvíle.
streda 28. augusta 2013
Little Boxes
Pri príležitosti blížiaceho sa začiatku školského roka mi nenapadá nič trefnejšie než americká folková speváčka Malvina Reynolds (originál je tu):
Little boxes on the hillside,
Little boxes made of ticky tacky
Little boxes on the hillside,
Little boxes all the same,
There's a green one and a pink one
And a blue one and a yellow one
And they're all made out of ticky tacky
And they all look just the same.
And the people in the houses
All went to the university
Where they were put in boxes
And they came out all the same
And there's doctors and lawyers
And business executives
And they're all made out of ticky tacky
And they all look just the same.
And they all play on the golf course
And drink their martinis dry
And they all have pretty children
And the children go to school,
And the children go to summer camp
And then to the university
Where they are put in boxes
And they come out all the same.
And the boys go into business
And marry and raise a family
In boxes made of ticky tacky
And they all look just the same,
There's a green one and a pink one
And a blue one and a yellow one
And they're all made out of ticky tacky
And they all look just the same.
Little boxes on the hillside,
Little boxes made of ticky tacky
Little boxes on the hillside,
Little boxes all the same,
There's a green one and a pink one
And a blue one and a yellow one
And they're all made out of ticky tacky
And they all look just the same.
And the people in the houses
All went to the university
Where they were put in boxes
And they came out all the same
And there's doctors and lawyers
And business executives
And they're all made out of ticky tacky
And they all look just the same.
And they all play on the golf course
And drink their martinis dry
And they all have pretty children
And the children go to school,
And the children go to summer camp
And then to the university
Where they are put in boxes
And they come out all the same.
And the boys go into business
And marry and raise a family
In boxes made of ticky tacky
And they all look just the same,
There's a green one and a pink one
And a blue one and a yellow one
And they're all made out of ticky tacky
And they all look just the same.
utorok 16. júla 2013
Možno najdivnejší futbalový zápas v dejinách
Rado Harman na svojom blogu nedávno napísal: "Normálni chlapi sa v rámci oddychu rozprávajú o futbale, matematici si dávajú hlavolamy," nad čím by som sa obyčajne spokojne usmial, pretože aspoň v tejto veci mám bližšie k matematikom ako k normálnym chlapom. Ale práve teraz som čítal o jednom futbalovom zápase v knihe, ktorú napísal teoretický fyzik a matematik z University of Cambridge a tak si vravím - keď je dobrá zápletka, aj matematici sa pobavia futbalom.
Zápletka spočíva v systéme bodovania zápasov v rámci turnaja. Rôzne ligy a turnaje skúšajú podporiť atraktivitu hry rôznym oceňovaním výhier, remíz a prehier. Bežným systémom je udeliť víťaznému tímu 2 body, porazeným 0 bodov a v prípade remízy obidvom tímom po bode. Na podporenie útočnej hry sa začalo v niektorých súťažiach bodovať víťazstvo 3 bodmi.
Pomerne extravagantný vynález sa ale objavil v roku 1994 v Karibskom futbalovom pohári. Zaviedlo sa tu totiž pravidlo o zlatom góle - ak padne víťazný gól až v predĺžení, tento sa počíta za dva góly. Zradnosť takejto úpravy sa ukázala v kvalifikačnom zápase medzi Barbadosom a Grenadou. Barbados na postup potreboval zápas nad Grenadou vyhrať aspoň o dva góly. A vyzeralo to tak, že sa to aj podarí, Barbados viedol krátko pred koncom riadneho času 2-0. Vtom ale Grenada dala gól na 2-1. A teraz prišla úvaha na strane Barbadosu. Nie je ľahké, ani isté dať v posledných minútach gól na 3-1. Ak si má Barbados udržať šance na postup, oplatí sa mu viac streliť si vlastný gól na 2-2, dostať sa tak do predĺženia a tam potom skórovať zlatým gólom na 4-2! A tak si Barbados pár minút pred koncom 90-minútovky dal vlastný gól.
Vtedy však prišla úvaha na strane Grenady, ktorej stačilo, aby Barbados nevyhral o 2 a viac gólov. Grenade by stačilo prehrať 3-2. A tak sa rozhodli tiež si streliť vlastný gól, aby sa vyhli predĺženiu. Hráči Barbadosu ale presne túto myšlienku pochopili a tak sa pekne podujali brániť súperovu bránu.
Absurdná situácia: tím si chce streliť vlastný gól a súper mu bráni jeho vlastnú bránku. Nakoniec to dopadlo tak, že predĺženie sa konalo a Barbadosania dali gól, vyhrali 4-2 a postúpili.
Takýto futbal, aspoň takto teoreticky zaujme aj mňa. Ak máte chuť tu je fragment zápasu, a tu o tom rozpráva chlapík a spomína tam aj ďalší zaujímavý futbal :-)
Zápletka spočíva v systéme bodovania zápasov v rámci turnaja. Rôzne ligy a turnaje skúšajú podporiť atraktivitu hry rôznym oceňovaním výhier, remíz a prehier. Bežným systémom je udeliť víťaznému tímu 2 body, porazeným 0 bodov a v prípade remízy obidvom tímom po bode. Na podporenie útočnej hry sa začalo v niektorých súťažiach bodovať víťazstvo 3 bodmi.
Pomerne extravagantný vynález sa ale objavil v roku 1994 v Karibskom futbalovom pohári. Zaviedlo sa tu totiž pravidlo o zlatom góle - ak padne víťazný gól až v predĺžení, tento sa počíta za dva góly. Zradnosť takejto úpravy sa ukázala v kvalifikačnom zápase medzi Barbadosom a Grenadou. Barbados na postup potreboval zápas nad Grenadou vyhrať aspoň o dva góly. A vyzeralo to tak, že sa to aj podarí, Barbados viedol krátko pred koncom riadneho času 2-0. Vtom ale Grenada dala gól na 2-1. A teraz prišla úvaha na strane Barbadosu. Nie je ľahké, ani isté dať v posledných minútach gól na 3-1. Ak si má Barbados udržať šance na postup, oplatí sa mu viac streliť si vlastný gól na 2-2, dostať sa tak do predĺženia a tam potom skórovať zlatým gólom na 4-2! A tak si Barbados pár minút pred koncom 90-minútovky dal vlastný gól.
Vtedy však prišla úvaha na strane Grenady, ktorej stačilo, aby Barbados nevyhral o 2 a viac gólov. Grenade by stačilo prehrať 3-2. A tak sa rozhodli tiež si streliť vlastný gól, aby sa vyhli predĺženiu. Hráči Barbadosu ale presne túto myšlienku pochopili a tak sa pekne podujali brániť súperovu bránu.
Absurdná situácia: tím si chce streliť vlastný gól a súper mu bráni jeho vlastnú bránku. Nakoniec to dopadlo tak, že predĺženie sa konalo a Barbadosania dali gól, vyhrali 4-2 a postúpili.
Takýto futbal, aspoň takto teoreticky zaujme aj mňa. Ak máte chuť tu je fragment zápasu, a tu o tom rozpráva chlapík a spomína tam aj ďalší zaujímavý futbal :-)
pondelok 8. júla 2013
Odhad zovšeobecneného narodeninového paradoxu podľa Halmosa
The joy of suddenly learning a former secret and the joy of suddenly
discovering a hitherto unknown truth are the same to me -- both have the
flash of enlightenment, the almost incredibly enhanced vision, and the
ecstasy and euphoria of released tension.
P. Halmos, I want to be a Mathematician, 1985.
Moji študenti, teda aspoň tí, ktorí tesne pred hodinami so mnou nestrácajú chuť do života, poznajú maďarsko-amerického matematika Paula Halmosa. Niet totiž väčšej radosti ako tej, ktorú človek zažíva, keď rozochvenou rukou kreslí v pravom dolnom rohu dokončeného dôkazu "▯" - malý štvorček zvaný halmos, po Paulovi Halmosovi, ktorý túto grafickú skratku (významovo podobnú Q.E.D.) pomohol rozšíriť medzi matematikmi. A samozrejme, snažím sa, aby sme tých halmosov na matike mohli kresliť čo najviac.
Na Paula som pred pár dňami náhodou narazil pri krátkom texte J. D. Barrowa k narodeninovému paradoxu. Túto krásnu úlohu pokladám priam za kultúrne dedičstvo dvadsiateho storočia a tak sa jej venujem s každou študijnou skupinou, s ktorou narazíme na teóriu pravdepodobnosti. Barrow vo svojej knižke uvádza pekný odhad zovšeobecnenia úlohy, ktorý pochádza práve od Halmosa.
Nech nejaký parameter náhodne nadobúda n rôznych hodnôt (pri birthday probleme je n=365). Koľko ľudí treba náhodne vybrať, aby pravdepodobnosť výskytu aspoň dvojice s rovnakou hodnotou tohto parametru bola prinajmenšom 50%? Halmosov odhad je 1,18√n. Po tom, ako som si porovnal hodnoty z tohto vzorčeka s výpočtami pre niekoľko rôznych n sa mi vzorček páči ešte viac. Dúfam, že potešil aj Vás.
PS: Je strašne zaujímavé sledovať, ako takéto odhady vznikajú. Pamätám si, že nás na matfyze napríklad Chalmo učil robiť dolné a horné odhady zložitosti geometrických algoritmov. Ale keď pozerám na tohto Halmosa, tak nechápem, odkiaľ zbadal, že sa to správa takto "odmocninovo" a ako došiel na 1,18...
P. Halmos, I want to be a Mathematician, 1985.
Moji študenti, teda aspoň tí, ktorí tesne pred hodinami so mnou nestrácajú chuť do života, poznajú maďarsko-amerického matematika Paula Halmosa. Niet totiž väčšej radosti ako tej, ktorú človek zažíva, keď rozochvenou rukou kreslí v pravom dolnom rohu dokončeného dôkazu "▯" - malý štvorček zvaný halmos, po Paulovi Halmosovi, ktorý túto grafickú skratku (významovo podobnú Q.E.D.) pomohol rozšíriť medzi matematikmi. A samozrejme, snažím sa, aby sme tých halmosov na matike mohli kresliť čo najviac.
Na Paula som pred pár dňami náhodou narazil pri krátkom texte J. D. Barrowa k narodeninovému paradoxu. Túto krásnu úlohu pokladám priam za kultúrne dedičstvo dvadsiateho storočia a tak sa jej venujem s každou študijnou skupinou, s ktorou narazíme na teóriu pravdepodobnosti. Barrow vo svojej knižke uvádza pekný odhad zovšeobecnenia úlohy, ktorý pochádza práve od Halmosa.
Nech nejaký parameter náhodne nadobúda n rôznych hodnôt (pri birthday probleme je n=365). Koľko ľudí treba náhodne vybrať, aby pravdepodobnosť výskytu aspoň dvojice s rovnakou hodnotou tohto parametru bola prinajmenšom 50%? Halmosov odhad je 1,18√n. Po tom, ako som si porovnal hodnoty z tohto vzorčeka s výpočtami pre niekoľko rôznych n sa mi vzorček páči ešte viac. Dúfam, že potešil aj Vás.
štvrtok 4. júla 2013
Rýchlostný trik húseníc
Vďaka Lukášovi som nedávno objavil chlapíka, ktorý sa volá Destin a vyrába skvelé videá, nájdete ich viac na channeli SmarterEveryDay. Určite sa oplatí cez leto si pár jeho videí pozrieť!
Pred pár dňami som akurát pozeral tuto toto s húsenicami:
Trik týchto húseníc spočíva v tom, že keď sa pohybujú "na kope", ako celok sa presúvajú rýchlejšie, než by sa dokázali presunúť jednotlivé húsenice zvlášť. Je to spôsobené tým, že húsenice "na poschodí" sa pohybujú ako keby po pohyblivom páse (conveyor belt) a teda majú väčšiu výslednú rýchlosť voči zemi, než akú by mali, keby išli priamo po zemi. Celá skupina sa teda v priemere hýbe smerom k cieľu rýchlejšie.
Tento efekt sa Destin snaží vysvetliť v jednoduchej simulácii s LEGOm. A na konci simulácie spraví taký ten typický trik, ktorý robíme, keď sa nám zdá myšlienka jasná, ale nechce sa nám to dotiahnuť do konca :-) "...so we have two levels, so does it mean that this moves twice as fast? No, it doesn't. Do the math for me by looking at these grids and let me know in the comments, how much faster..."
Tak čo, ako to vidíte vy? Vedeli by ste úvahu dokončiť a povedať, koľkokrát rýchlejšie sa hýbu LEGO húsenice, ak idú v takomto dvojposchodovom húfe? Let me know in the comments, how much faster...
Hint: Keď som sa snažil niečo spočítať a potom to porovnať s počtom prejdých bodiek na LEGO mriežke, stále mi to nejako nesedelo. Potom som si uvedomil, že Destinov nápad s porovnaním modrých kociek je mierne zavádzajúci - pretože modrá v kope sa nepohybuje stále rovnako rýchlo. Ak by sme chceli použiť počítanie bodov na mriežke na porovnanie rýchlostí, bolo by lepšie počkať až kým sa modrá nevráti znovu na chvost kopy, alebo porovnávať radšej niečo iné...
Pred pár dňami som akurát pozeral tuto toto s húsenicami:
Trik týchto húseníc spočíva v tom, že keď sa pohybujú "na kope", ako celok sa presúvajú rýchlejšie, než by sa dokázali presunúť jednotlivé húsenice zvlášť. Je to spôsobené tým, že húsenice "na poschodí" sa pohybujú ako keby po pohyblivom páse (conveyor belt) a teda majú väčšiu výslednú rýchlosť voči zemi, než akú by mali, keby išli priamo po zemi. Celá skupina sa teda v priemere hýbe smerom k cieľu rýchlejšie.
Tento efekt sa Destin snaží vysvetliť v jednoduchej simulácii s LEGOm. A na konci simulácie spraví taký ten typický trik, ktorý robíme, keď sa nám zdá myšlienka jasná, ale nechce sa nám to dotiahnuť do konca :-) "...so we have two levels, so does it mean that this moves twice as fast? No, it doesn't. Do the math for me by looking at these grids and let me know in the comments, how much faster..."
Tak čo, ako to vidíte vy? Vedeli by ste úvahu dokončiť a povedať, koľkokrát rýchlejšie sa hýbu LEGO húsenice, ak idú v takomto dvojposchodovom húfe? Let me know in the comments, how much faster...
Hint: Keď som sa snažil niečo spočítať a potom to porovnať s počtom prejdých bodiek na LEGO mriežke, stále mi to nejako nesedelo. Potom som si uvedomil, že Destinov nápad s porovnaním modrých kociek je mierne zavádzajúci - pretože modrá v kope sa nepohybuje stále rovnako rýchlo. Ak by sme chceli použiť počítanie bodov na mriežke na porovnanie rýchlostí, bolo by lepšie počkať až kým sa modrá nevráti znovu na chvost kopy, alebo porovnávať radšej niečo iné...
nedeľa 30. júna 2013
LED Throwies
publikované na žiadosť priateľa, tento istý text máme zavesený na našej keške GC459BZ - tam nájdete aj info kam ísť, ak si chcete pozrieť LED Throwies "naživo"
Keď som sa pred pár rokmi na bicykli vracal unavený domov z roboty, pod Novým mostom (teraz už Most SNP) upútal moju pozornosť mladý párik. Smiali sa a ako si tak vykračovali, občas do vzduchu vyhodili nejaké svetielko. Svetielko sa vždy pekne zachytilo na kovovej konštrukcii mostu a tam ostalo svietiť. Spýtavo som podišiel bližšie a namiesto akýchkoľvek odpovedí mi dievčina veselo „pripla“ niekoľko svetielok na bicykel.
Neskôr som zistil, že takýmto svetielkam sa vo svete hovorí LED Throwies. Vyrobíte si ich poľahky – stačí vám mincová batéria, LED dióda, magnet a kúsok lepiacej pásky. Pre jednoduchosť konštrukcie a krásu výsledného efektu si LED Throwies našli vo svete obľubu.
Od môjho zážitku s veselými LED umelcami už uplynulo pár rokov. Ešte aj dnes však na konštrukcii mostu SNP nájdete desiatky „vyhorených“ LED hádzadielok. Ak máte chuť, môžete trochu poupratovať a pod mostom SNP (hlavne na petržalskej strane) si zopár vyhorených svetielok pozbierať - získate tak fajn neodýmové magnetíky, diódy a navyše očistíte verejný priestor.
Keď som sa pred pár rokmi na bicykli vracal unavený domov z roboty, pod Novým mostom (teraz už Most SNP) upútal moju pozornosť mladý párik. Smiali sa a ako si tak vykračovali, občas do vzduchu vyhodili nejaké svetielko. Svetielko sa vždy pekne zachytilo na kovovej konštrukcii mostu a tam ostalo svietiť. Spýtavo som podišiel bližšie a namiesto akýchkoľvek odpovedí mi dievčina veselo „pripla“ niekoľko svetielok na bicykel.
Neskôr som zistil, že takýmto svetielkam sa vo svete hovorí LED Throwies. Vyrobíte si ich poľahky – stačí vám mincová batéria, LED dióda, magnet a kúsok lepiacej pásky. Pre jednoduchosť konštrukcie a krásu výsledného efektu si LED Throwies našli vo svete obľubu.
Od môjho zážitku s veselými LED umelcami už uplynulo pár rokov. Ešte aj dnes však na konštrukcii mostu SNP nájdete desiatky „vyhorených“ LED hádzadielok. Ak máte chuť, môžete trochu poupratovať a pod mostom SNP (hlavne na petržalskej strane) si zopár vyhorených svetielok pozbierať - získate tak fajn neodýmové magnetíky, diódy a navyše očistíte verejný priestor.
nedeľa 2. júna 2013
Vzorní rodičia
Včera bol deň detí, tak pripájam tematické video starostlivých rodičov a piatich utešených detí. Rodinku sme stretli pred týždňom. Všimnite si, že ten rodič nielen prináša, ale aj odnáša z hniezda...
utorok 9. apríla 2013
Aký uhol viete zostrojiť?
Čaro konštrukcií iba za použitia pravítka (bez mierky) a kružidla dnes už asi málokto ocení. Ak patríte medzi málo-ktorých, a hádanke ste sa ešte nevenovali, možno vás pobaví úloha:
Aký v stupňoch najmenší celočíselný uhol dokážete zostrojiť pomocou pravítka bez mierky a kružidla?
Aký v stupňoch najmenší celočíselný uhol dokážete zostrojiť pomocou pravítka bez mierky a kružidla?
utorok 26. marca 2013
Olympiáda na Slovensku?
Trochu sa rozpráva o možnosti spoluorganizovania zimných olympijských hier na Slovensku. Všetko, čo by som kedy nielen o olympiáde na Slovensku dokázal povedať, vyjadruje ďaleko lepšie obrázok famózneho Michaela Leuniga. Dovolím si ho tu bez jeho vedomia "citovať":
pondelok 11. marca 2013
Binárny kalendár
Na Vianoce som od mojich priateľov Riša a Ondra dostal knihu s názvom Táta geek. Je to príjemná knižka plná zábavných nápadov. Jeden z projektov, ktoré autor Ken Denmead v knižke navrhuje je výroba binárneho kalendára z LEGA. Na zápis dňa v mesiaci potrebujete 5 bitov, na zápis mesiaca v roku vystačíte so 4 bitmi.
Mňa teraz fascinujú LEDky, spravil som si teda takýto svietiaci kalendár:
Keďže čítate tento blog, predpokladám, že netreba dvakrát vysvetľovať, ako vyzerá na mojom kalendári dnešný dátum:
Ak si chcete sami vyrobiť podobný kalendárik, môžem vrelo doporučiť na nákup súčiastok obchodík pri mojej škole. Pani, ktorá tam predáva sa skvele vyzná a vie veľmi fundovane poradiť a zatiaľ mi vždy dokonca aj "spravila cenu".
Ak poznáte nejaké iné geekovské projekty, ktoré máte overené, poteším sa linke v komentároch.
Mňa teraz fascinujú LEDky, spravil som si teda takýto svietiaci kalendár:
Keďže čítate tento blog, predpokladám, že netreba dvakrát vysvetľovať, ako vyzerá na mojom kalendári dnešný dátum:
Ak si chcete sami vyrobiť podobný kalendárik, môžem vrelo doporučiť na nákup súčiastok obchodík pri mojej škole. Pani, ktorá tam predáva sa skvele vyzná a vie veľmi fundovane poradiť a zatiaľ mi vždy dokonca aj "spravila cenu".
Ak poznáte nejaké iné geekovské projekty, ktoré máte overené, poteším sa linke v komentároch.
nedeľa 10. marca 2013
Sobotné upratovanie
Pohľad na jeden zvláštny zoznam ma prinútil naformulovať nasledujúcu hádanku.
V sobotu ráno chcel ísť Jožko von. Mamička mu však dala podmienku. Keďže je sobota, treba upratovať. Pustí Jožka von, ak si splní svoje domáce povinnosti. Prosím, nahliadnite:
Kedy bude môcť ísť Jožko von?
V sobotu ráno chcel ísť Jožko von. Mamička mu však dala podmienku. Keďže je sobota, treba upratovať. Pustí Jožka von, ak si splní svoje domáce povinnosti. Prosím, nahliadnite:
Kedy bude môcť ísť Jožko von?
utorok 12. februára 2013
Troll pred kabinetom
Pred kabinetom ma dnes zastavil troll. Presnejšie, visel mi na dverách odkaz:
Ak to nie je čitateľné, tak zopakujem:
Pred kabinetom Vás zastavil troll. Má dve hlavy, obe v rovnakej výške, horizontálne vzdialené 2 metre. Vo vrecku ste si našli pištol, ktorú vám tam pribalila Mima. Guľky z tejto pištole lietajú po trajektórii sin(x) s periódou 2π metra. Ako ďaleko treba stáť od trolla, aby ste ho zabili jednou šupou?
Skvelá, vtipne zadaná hádanka. Navyše sa dá vyriešiť v priebehu 30 sekúnd, hoci pôsobí hrozivo (to bude tým trollom). Takto nejak si predstavujem parádny začiatok dňa.
Ďakujem Ti, Jano, máš u mňa salónku:-)
Ak to nie je čitateľné, tak zopakujem:
Pred kabinetom Vás zastavil troll. Má dve hlavy, obe v rovnakej výške, horizontálne vzdialené 2 metre. Vo vrecku ste si našli pištol, ktorú vám tam pribalila Mima. Guľky z tejto pištole lietajú po trajektórii sin(x) s periódou 2π metra. Ako ďaleko treba stáť od trolla, aby ste ho zabili jednou šupou?
Skvelá, vtipne zadaná hádanka. Navyše sa dá vyriešiť v priebehu 30 sekúnd, hoci pôsobí hrozivo (to bude tým trollom). Takto nejak si predstavujem parádny začiatok dňa.
Ďakujem Ti, Jano, máš u mňa salónku:-)
sobota 19. januára 2013
Leto a zima na prechádzke s dieťaťom
Takto sme učili našu mesačnú dcéru spoznávať krásy prírody v lete:
Takto ju učíme spoznávať radosti života v zime:
Takto ju učíme spoznávať radosti života v zime:
streda 16. januára 2013
7 dôvodov pre Geocaching
Je večer, 10 hodín, zapínam svetlo na bicykli a vyrážam odloviť niekoľko krabičiek na kraji Petržalky. Cestou stretávam motorizovanú hliadku mestskej polície. Mám rád surrealistické čaro rozhovorov s „príslušníkmi“ a tak ich zastavujem a pýtam sa policajta: „Dobrý večer, prepáčte, viete, čo je to Geocaching?“
„No skúste,“ odvetí policajt a pýtavo zaintonuje koniec slova nahor.
„Podľa zemepisných súradníc hľadáte rôzne ukryté malé poklady, keď nájdete, zapíšete sa...,“ nestíham dokončiť.
„Áno, áno, viem, čo to je.“
Potom som sa ho ešte opýtal, či by mu vadilo, keby ma kvôli takejto zábavke videl liezť na lampu pouličného osvetlenia. Bol to príjemný policajt, prejavil starosť o moje zdravie a sľúbil mi, že ak by som podobným činom nevyvolal pobúrenie viacerých ľudí, tak mi pokutu neudelí.
1. Geocaching vás vytiahne von a na nové miesta
Najväčším prínosom Geocachingu v našej rodine je to, že nás pravidelne vyťahuje von. Radi chodíme na prechádzky a do prírody. Táto záľuba nás priviedla na krásne nové miesta, ktoré by sme inak nespoznali.
2. Radosť z hľadania a z krásnej krabičky
Nájsť poklad v spráchnivenom strome niekde v ďalekom lese, objaviť skryté vyklápacie dvierka na starom pni, či nájsť zápisníček šikovne ukrytý pod výstražnou tabuľkou na elektrickom stĺpe... to je proste úžasné. S radosťou sledujeme invencie ostatných kešerov pri skrývaní a maskovaní svojich skrýš.
3. Adrenalín
Geocaching legitimizuje moju túžbu liezť na šialené miesta. Hrdzavá mostová konštrukcia ponad Dunajský kanál zabudnutá niekde v lužnom lese, opustené stavenisko na bratislavskom Starom moste, lávka pre natieračov na moste, komíny, kanály, strechy opustených industriálnych objektov, bilboardy a stromy. To, že na všetkých týchto miestach ležia ukryté zápisníčky dodáva príjemný pocit bezpečia, lebo to znamená, že cesta je schodná.
4. Súťaživosť
Keďže zaregistrovaným používateľom stránka geocaching.com počíta počet nálezov, stáva sa z tejto záľuby tak trochu návyková súťaž s ostatnými hľadačmi, ale najmä so sebou samým. My sme tých krabičiek od leta našli cez 330, môj mladší brat ešte o 200 viac. Je príjemné to sledovať.
5. Zberateľstvo
Bratia Česi vymysleli pekné drevené kolieska, na ktoré si kešeri dávajú vypaľovať svoj nick a avatara alebo obrázok. Trochu znásilniac anglickú gramatiku ich pomenovali Czech Wood Geocoins. Na Slovensku sme tradíciu prevzali a v skrýšach si teda nechávame na výmenu SWGčka. S Miriam sme ich od leta nazbierali asi 40. Pekné, drevené a voňavé. Stali sme sa zberateľmi.
6. Tvorivosť
Ak sa rozhodnete sami založiť skrýšu, vtedy len ochutnáte tú pravú krásu a lásku geocachingu. Vydumať tematiku kešky, nájsť pekné a bezpečné miesto, vlastnoručne vyrobiť krabičku alebo maskovanie pre jej úkryt. A keď sa to spustí, chodia vám na mejl logy šťastných nálezcov. Sledujete ako sa vaše dielo ujíma v komunite ostatných hľadačov.
7. Kamaráti
Niekto chodí loviť sám, niekto s rodinou a niekto s partiou. Kešeri sú ľudia, ktorí vedia zapnúť a použiť GPS, chodievajú do prírody a radi sa hrajú. Väčšinou sú to teda fajn bytosti. Ak sa začnete venovať Geocachingu, je len otázka času, kedy sa s niektorými kešermi skamarátite.
Stojím na vrchole 115 metrového komína, hľadám krabičku. Nevidím, neviem ju nájsť, prezerám skryté zákutia a teším sa, že mám čo hľadať. Ešte cítim pulzovanie srdca z lezenia. Dvíha sa vietor a objavujú sa prvé vločky snehu. Som šťastný, že som tu.
„No skúste,“ odvetí policajt a pýtavo zaintonuje koniec slova nahor.
„Podľa zemepisných súradníc hľadáte rôzne ukryté malé poklady, keď nájdete, zapíšete sa...,“ nestíham dokončiť.
„Áno, áno, viem, čo to je.“
Potom som sa ho ešte opýtal, či by mu vadilo, keby ma kvôli takejto zábavke videl liezť na lampu pouličného osvetlenia. Bol to príjemný policajt, prejavil starosť o moje zdravie a sľúbil mi, že ak by som podobným činom nevyvolal pobúrenie viacerých ľudí, tak mi pokutu neudelí.
1. Geocaching vás vytiahne von a na nové miesta
Najväčším prínosom Geocachingu v našej rodine je to, že nás pravidelne vyťahuje von. Radi chodíme na prechádzky a do prírody. Táto záľuba nás priviedla na krásne nové miesta, ktoré by sme inak nespoznali.
2. Radosť z hľadania a z krásnej krabičky
Nájsť poklad v spráchnivenom strome niekde v ďalekom lese, objaviť skryté vyklápacie dvierka na starom pni, či nájsť zápisníček šikovne ukrytý pod výstražnou tabuľkou na elektrickom stĺpe... to je proste úžasné. S radosťou sledujeme invencie ostatných kešerov pri skrývaní a maskovaní svojich skrýš.
 |
| foto: Jana Machajdíková, 2012 |
Geocaching legitimizuje moju túžbu liezť na šialené miesta. Hrdzavá mostová konštrukcia ponad Dunajský kanál zabudnutá niekde v lužnom lese, opustené stavenisko na bratislavskom Starom moste, lávka pre natieračov na moste, komíny, kanály, strechy opustených industriálnych objektov, bilboardy a stromy. To, že na všetkých týchto miestach ležia ukryté zápisníčky dodáva príjemný pocit bezpečia, lebo to znamená, že cesta je schodná.
Keďže zaregistrovaným používateľom stránka geocaching.com počíta počet nálezov, stáva sa z tejto záľuby tak trochu návyková súťaž s ostatnými hľadačmi, ale najmä so sebou samým. My sme tých krabičiek od leta našli cez 330, môj mladší brat ešte o 200 viac. Je príjemné to sledovať.
5. Zberateľstvo
Bratia Česi vymysleli pekné drevené kolieska, na ktoré si kešeri dávajú vypaľovať svoj nick a avatara alebo obrázok. Trochu znásilniac anglickú gramatiku ich pomenovali Czech Wood Geocoins. Na Slovensku sme tradíciu prevzali a v skrýšach si teda nechávame na výmenu SWGčka. S Miriam sme ich od leta nazbierali asi 40. Pekné, drevené a voňavé. Stali sme sa zberateľmi.
6. Tvorivosť
Ak sa rozhodnete sami založiť skrýšu, vtedy len ochutnáte tú pravú krásu a lásku geocachingu. Vydumať tematiku kešky, nájsť pekné a bezpečné miesto, vlastnoručne vyrobiť krabičku alebo maskovanie pre jej úkryt. A keď sa to spustí, chodia vám na mejl logy šťastných nálezcov. Sledujete ako sa vaše dielo ujíma v komunite ostatných hľadačov.
 |
| Jedna z našich skrýš - v konári stromu. Už neexistuje. |
7. Kamaráti
Niekto chodí loviť sám, niekto s rodinou a niekto s partiou. Kešeri sú ľudia, ktorí vedia zapnúť a použiť GPS, chodievajú do prírody a radi sa hrajú. Väčšinou sú to teda fajn bytosti. Ak sa začnete venovať Geocachingu, je len otázka času, kedy sa s niektorými kešermi skamarátite.
Stojím na vrchole 115 metrového komína, hľadám krabičku. Nevidím, neviem ju nájsť, prezerám skryté zákutia a teším sa, že mám čo hľadať. Ešte cítim pulzovanie srdca z lezenia. Dvíha sa vietor a objavujú sa prvé vločky snehu. Som šťastný, že som tu.
sobota 5. januára 2013
Motorček - dynamo
Keď som sa cez Vianoce s bratom a jeho deťmi hral s autodráhou u rodičov, náhodou som "objavil", že jednosmerný komutátorový elektromotorček v autíčku z autodráhy môže fungovať ako dynamo. Keď sa nad tým človek zamyslí, asi na tom nie je nič šokujúce, ale pretože som nad tým nerozmýšľal skôr, než som roztočil kolieska autíčka a zbadal svetielko... ma to prekvapilo!
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)