Elephant Toothpaste

Po dvoch rokoch sme sa opäť na Zero Seminári zabávali s peroxidom vodíka. Medzičasom sa mi podarilo zázračne dostať k slušnej zásobe jodidu draselného - moji rodičia mali plnú fľašku tejto úžasnej substancie celý čas zahrabanú niekde doma a tento týždeň pri upratovaní ju objavili.

Ďakujem teda mojim rodičom, že si na mňa spomenuli, a prikladám video využitia ich veľkorysého daru:



Poznámka pre tých, ktorí chcú vedieť ako to funguje: Jodid draselný katalyzuje rozpad peroxidu vodíka na vodu a kyslík. Kyslík odchádza v plynnej podobe. V banke sa na začiatku nachádza 30%-ný peroxid vodíka, trochu potravinového farbiva a dosť veľa saponátu na riad. To, čo tam vystresovaný študent nalial je roztok spomínaného jodidu draselného. Odchádzajúci kyslík sa zachytáva v saponátovej vode a vyrába fajnovú hustú penu. Celá reakcia je exotermická, takže nakoniec ostáva na stole ležať obrovská teplá kôpka kyslíkovo-parovej peny.

Ak nemáte tak dobre zásobených rodičov ako ja, podobný efekt dosiahnete s použitím v lekárni bežne dostupného manganistanu draselného. Kryštáliky treba rozpustiť vo vode, bude to krásne fialové. Po zreagovaní s peroxidom to bude zase prudko hnedé. Peroxid vodíka vyššej koncentrácie možno zohnať v kvalitných old-school drogériách, napríklad toť u nás v prízemí 12 poschodového domu na Fedinovej ulici v Petržalke.

Múdre vrany

Určite ste už počuli o tom, že vrany sú múdre a šikovné zvieratá. Tieto pekné jesenné dni sú úplne ideálne na to, aby ste sa po pár vranách v meste rozhliadli. Mňa tento víkend prekvapili dve vrany. V sobotu som s bratom kráčal po parkovisko pred domom, keď ponad nás preletela vrana a hodila nám blízko k nohám orech. Možno netrafila úplne presne, ale tušil som, o čo jej išlo, tak som na ten orech dupol, aby som rozlomil škrupinu. Vrana zatiaľ sedela na strome a čakala. Keď som spravil pár krokov, priletela k rozbitému orechu a vyjedla vnútro.

Dnes som videl ďalšiu vranu. Sedela na pouličnej lampe nad prechodom pre chodcov na Jiráskovej ulici a hádzala svoje orechy na cestu, rovno pod kolesá áut a autobusov. Prechod je ideálne miesto, občas tadiaľ prejdú chodci a vtedy nehrozí, že by vranu zrazilo auto.

Tieto dva víkendové zážitky s vranami sú ako z nejakej premrštenej populárno náučnej zoologickej knižky, ale presne tak to bolo.

Pripájam pár

liniek:
multi-step tool action test
raven inteligence test

obrázok: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/30/Corbeau_branche_Kyo.jpg

Zas percentá...

Ako som sa už raz posťažoval, s používaním percentuálnych údajov to nie je medzi bežnými ľuďmi najlepšie. Aj dnes ráno na SME bije do očí*:

Ak bežný človek navštívi lekára 5,3-krát do roka a väzni v Leopoldove 35,5-krát, potom väzni chodia k lekárovi 6,7-krát častejšie ako bežní ľudia. Priemerný počet väzňových návštev je 670 percent priemerného počtu návštev neväzňa. Väzni teda vykonávajú v priemere o 570% viac návštev u lekára ako bežný človek. Nie o 670%.

Keby to nebolo jasné:
Kečup stál v pondelok 1 euro. V utorok zdraželi a už stojí 1,20 eura. Zdražel na 120% pôvodnej ceny. Jeho cena sa zvýšila o 20%. Nie o 120%.

Napísal som do SME, možno to časom opravia. http://www.sme.sk/c/6957791/vazni-v-leopoldove-boli-u-lekara-v-priemere-35-krat-do-roka.html#

*vlastne to do očí až tak nebije. To len vždy, keď vidím percentá, skepticky vyťahujem kalkulačku :-)

1, 2, 4, 8, 16, ...

Lukáš mi včera poslal hádanku:

1, 2, 4, 8, 16, ?, ?, ?, ?, 256, ...

Klasické zadanie - aké čísla by mali byť na miestach s otáznikmi? Ako bude postupnosť pokračovať?

Skúste sa s tým trochu pohrať. O pár dní sem napíšem niečo k riešeniam a pekne bez servítky poviem, čo si o takýchto úlohách myslím :-)

Škola zhora

Vypustiť balón naplnený héliom do stratosféry, nechať ho spraviť pár fotiek matičky Zeme, a potom ho pohľadať niekde v zarastených medziach pri Komárne, alebo ešte lepšie na nejakom zalesnenom úbočí v národnom parku... to by bolo skvelé. Chcelo by to ale investíciu rádovo v stovkách eur, kvalitné plánovanie a niekoľko hodín času. Raz sa na to dám.

Zatiaľ iný odľahčený projekt - navyše taký, čo sa celý dá stihnúť za 1 hodinu. Minulý piatok sme si na Zero seminári vlastnými silami vyrobili vodík. Žiadne bezzubé hélium z obchodu, inertný neškodný plyníček. Horľavý, ľahučký vodík, ako v bájnych vzducholodiach. Naplnili sme ním v priebehu 45 minút tri 60 litrové vrecia. Tajomstvo k takejto rýchlej produkcii je v chémii - nie hydrolýzou, ale chemickou reakciou - kyseliny chlorovodíkovej s hliníkom (super návod).

Potom už len pripnúť 50 metrový špagát, kamerku a išlo sa nad strechy:

Tu si môžete pozrieť viac fotiek.