pondelok 30. mája 2016

Smrť: dva nové pohľady

Dnes som mal dva nečakané zážitky. Asi o chvíľu vyprchajú, ale na moment zmenili môj pohľad na smrť.

Zážitok #1:

Celý život som sa na svet pozeral z dualistickej perspektívy: ja som duch, som ten hlas v mojej hlave, a moje telo je nosič, ktorý sprostredkuje tomu môjmu vnútornému JA kontakt s fyzickým svetom. Dnes som zažil moment "monistického precitnutia". Stalo sa to tak, že som ležal na posteli a snažil som sa nezaspať. Sledoval som pri tom svoju bdejúcu myseľ a videl som, ako sa postupne moje vnímanie otupuje a ako nevládzem vzdorovať únave. Po chvíli mi začala vypadávať aj tá vnútorná "pozorujúca" vrstva vedomia. A potom som asi zaspal, neviem. Musel som spať, lebo hodiny sa posunuli. Zobudil som sa s novým pocitom, doslova "precitnutie": JA asi nie je. Asi sa mi to vždy len tak zdalo. Čo je to za JA, keď to nevie vydržať únavu nejakého tela, ovládnuť zúrivosť, odolať zamilovanosti alebo pokojne premýšľať, keď je telo prebodnuté fyzickou bolesťou alebo hladom. Zrazu mi to JA pripadá silne determinované telom.

Toto nové JA je vcelku smiešne a odrazu mi prvýkrát v živote nepripadá smrť hrozivá.

Poznámka pod čiarou. Toto nie je výsledok racionálnej úvahy, toto bol vyslovene "monistický vnem", ak sa to tak dá povedať. Z toho vyplývajú dve veci: 1. je to neprenosný zážitok, nikoho by som sa nechcel pokúšať presviedčať na materiálny monizmus, 2. ako každý vnem, možno sa o hodinu, o deň, o týždeň oslabí a znovu budem na svet nazerať naučenými očami kresťanského dualizmu.



Zážitok #2:

Miriam sa mi roky snaží vysvetliť svoj pokoj a pocit vytúženej úľavy, ktoré sa jej spájajú so smrťou. Dnes som narazil na kompozíciu Davida Langa (Death speaks) a zrazu som ten pocit na chvíľu mal aj ja. Žiadne vysvetľovanie nebolo potrebné:


You will return
Return to dust
You will turn
Return to dust

Turn to the sun
Like me, turn to the sun
Turn to the light
Turn to the light

If there's an eye still open
Grieving
Sweet sleep
Close it for me

Turn your heart
Your poor heart
It will only find rest
When it has stopped beating

Turn to peace
Turn to peace

This is the only road that leads you home
Enter

I am your pale companion
I mirror your pain
I was your shadow
All those long nights
All those days long past

Listen to me, listen to me
This message is for you
Where I am now
All sorrow is gone
Where I am now
All lovers are together
Where I am now

In my arms only will you find rest
Gentle rest

1 komentár:

goloss povedal(a)...

Zaujímavý zážitok :) K nemu je veľmi dobrý nasledujúci odstavec z článku od Michala Pataráka:

"Vzťahy medzi duševnou činnosťou a mozgovou elektrochémiou sú však omnoho komplikovanejšie. Epifenomenalizmus síce tvrdí, že duša je prejavom činnosti mozgu. Mozog je podľa nej garantom duševnej činnosti. V hre sú však aj iné modely. Parciálne idealistické pohľady súvisia s fenoménmi, ako sú hypnotizmus, jógová meditácia, modlitba, či s patologickými javmi, ako sú psychosomatické ochorenia. Vo všetkých zmienených prípadoch dochádza k prevahe duše nad mozgom (respektíve telom), čiže vyhráva mind over matter. Náš každodenný život však poukazuje skôr na dvojcestný vzťah medzi mozgom a dušou, čo sú zrejme len dva extrémne póly jedného kontinua (zvýraznené mnou), z ktorých sme v našej reči urobili značne odlišné rozhrania. Stačí, že som smutný a aha: akási tekutina mi vyteká z oka. Sú to slzy. Hľa! Psychický stav spúšťa telesnú reakciu. Alebo naopak, bolí ma zub a nie som schopný sústrediť sa ani na ten najmenší vedecký problém. Hľa! Telesný stav narúša psychickú koncentráciu. Laicky a jednoducho si teda vystačíme z tým, čo sa zvykne označovať ako interakcionizmus. Ten hovorí, že medzi dušou a telom sú obojsmerné vzájomné vzťahy. Jedno ovplyvňuje spätne to druhé."

Inak zaujalo ma, že hovoríš o kresťanskom dualizme. Ja som bol v tom, že dualizmus tela a duše v tak vyhranenej podobe naplno rozvinul až Descartes.